Stres má okrem svojich známych negatívnych účinkov ako zvýšený krvný tlak, vyššie riziko infarktu, zažívacie ťažkosti či znížená schopnosť imunitného systému , aj tie pozitívne.

Deväťdesiat Slovákov zo sto zažije stresovú situáciu dvakrát za týždeň. Či už je to nezvládanie termínov v práci alebo v škole. Náročnosť úloh, ako nežiaduci stresor ovplyvňuje zdravotný stav človeka.
Na druhej strane, existuje aj tzv. žiaduci stresor. Objavuje sa najmä pri adrenalínových športoch.
Istotou však podľa odborníkov zostáva, že stres jednoducho potrebujeme. Z laického hľadiska nás totižto vyburcuje k vyšším výkonom a tvorivosti.
Podobne ako pri športovom výkone, sa aj pri strese do tela uvoľňuje adrenalín. Tento pumpuje do krvného obehu a organizmus núti k vyššiemu výkonu.

Stále však platí staré známe pravidlo : priveľa stresu škodí.
Môžu sa objaviť bolesti hlavy, potenie, depresie, podráždenosť. Stres súvisí nielen s fyzickými, ale aj psychickými problémami. Podľa niektorých faktorov spôsobujú duševné poruchy.
Ak je stres stálym spoločníkom v živote človeka, spôsobuje neustálu únavu, pocity beznádeje, úzkosti, poruchy pozornosti či pamäte.
Katastrofálne následky sa dajú zamedziť nielen zdravým životným štýlom, ale aj správnou životosprávou. Ľudia pravidelne podliehajúci stresorom z okolia by mali do svojho jedálnička zaradiť viac surovej zeleniny, ovocia, celozrnné obilniny, citrusové plody, či stravu bohatú na vitamíny skupiny B a C. Odporúča sa aj mlieko a mliečne produkty, ktoré majú upokojujúce účinky.
Proti akútnemu stresu sú vhodné potraviny bohaté na zinok, draslík a esenciálne mastné kyseliny. Obsiahnuté v rybách, banánoch a orechoch.

Psychiatri Holmes a Rache zostavili rebríček najväčších stresorov v živote človeka.
Najstresujúcejšími sú podľa nich smrť manžela/ky, rozvod, rozpad vzťahu, ktoré zaradili na prvé tri miesta v rebríčku.
Medzi najmenej stresujúce faktory zaradili dopravný priestupok, zmeny spánku, či zmenu bydliska.

Zdroj: pravda.sk, wikipedia
Zdroj foto: laskaaja.blogspot.com