Nastáva obdobie zberu húb a chodenia o lesa. Každoročne lekári varujú o nebezpečenstve uštipnutia kliešťami.

Nastáva obdobie zberu húb a chodenia o lesa. Každoročne lekári varujú o nebezpečenstve uštipnutia kliešťami. O tomto parazitovi koluje dookola niekoľko mylných informácií. Najčastejšou je asi tvrdenie, že kliešte skáču zo stromov. Nie je to pravda, pretože kliešte väčšinou na svojho nositeľa vylezú po tom, čo sa naňho prelezie z vyššej trávy. Dôležité je hlavne vývojové štádium, v ktorom sa kliešť nachádza – larvy sa zdržiavajú najmä v nižších a vlhších trávnatých porastoch, no nymfy a dospelé jedince už parazitujú na psoch alebo napádajú človeka. Čo treba robiť, aby ste sa v prírode vyhli týmto parazitom? Najjednoduchšie (okrem použitia repelentného prípravku) je vyraziť si do lesa s dlhými rukávmi a vo svetlej látke – kliešťa tak rýchlejšie objavíte a nohavicami zastrčenými do topánok. Najčastejšie sa prichytávajú na miestach s tenšou kožou na dobre prekrvených miestach, najmä na bruchu, v podpazuší, zákolennej jamke, za ušami, vo vlasoch, v ohyboch lakťa alebo v slabinách. Larvy a nymfy sú menšie ako špendlíková hlavička a bez prísunu krvi dokážu prežiť až rok.

Ďalšou nepravdou je, že ak niekto už raz ochorel na lymskú boreliózu, druhýkrát sa mu to už nestane. Hoci po včasnom diagnostikovaní sa dá choroba liečiť antibiotikami, keďže si ale telo voči bolerióze nevytvára protilátky, dá sa na ňu opakovane ochorieť. Čo sa týka kliešťovej encefalitídy a tvrdenia, že očkovať by sa mali skôr deti než dospelí ľudia, tiež to nie je celkom tak. Očkovať by sa mali práve ľudia v dôchodcovskom veku, keďže ich organizmus je slabší a znáša ochorenie omnoho ťažšie ako telo mladších jedincov. Boleriózou môžu trpieť ale i domáci miláčikovia, hoci v ich prípade nie je prenosná. Ak si ale majiteľ nevšimne na svojom zverencovi malého upíra, prejaví sa zhruba po troch mesiacoch nápadným krívaním zvieratka. Po každej vychádzke do lesa alebo parku (pretože kliešte sa nachádzajú nielen v lesoch, ale i mestských parkoch, záhradách a na trávnatých plochách) je teda potrebné psa alebo mačku dôkladne prezrieť, pretože na ich pokožke sa červené škvrny, ktoré sú znakom ochorenia, nevyskytujú. Pri vyberaní kliešťa z kože zvieratka je dôležité mať rukavice alebo aspoň igelitové vrecúško.

Čo s kliešťom, keď sme ho už objavili? Väčšinou sa odporúčalo potrieť napadnuté miesto aj s kliešťom Indulonou alebo inou masťou alebo krémom, nechať vsiaknuť a potom ho krútiť v smere alebo proti smeru hodinových ručičiek. Ak je ale kliešť už nakazený, mastičky a krémy iba uľahčia preniknutie infekcie do tela, pretože kliešť obsah svojich vnútorností vyvráti do rany. Pred odstránením sa preto odporúča poliať ho dezinfekčným prípravkom najlepšie s obsahom alkoholu (ak nemáte prostriedok z lekárne, postačí alpa alebo alkoholom), následne kliešťa uchopiť pinzetou čo najbližšie napadnutému miestu a pokúsiť sa ho vykývať. Po vytiahnutí ranku treba znovu dezinfikovať. Ak vám ale ostane hlavička kliešťa v koži, nepanikárte. Miesto stačí potrieť napríklad framykoinovou masťou a ostatok kliešťa sa podobne vylúči ako napríklad zvyšky triesky. Ak ale chcete mať dušu na mieste, pokojne vyhľadajte lekára.

Zdroj : SITA